Každý vníma sviatky úplne inak. My napríklad dávame pod stôl pohár s vodou. Najskôr ju odmeriame polievkovou lyžicou. Väčšinou dávame tri. Pod obrus sa nikdy nesmie zabudnúť vložiť peniaz, teda aby sa aj na ďalší rok urodilo dostatok financií. Po večeri znovu odmeriame koľko lyžíc vody bude v poháriku. Ak je viac ako tri, znamená to prírastok do rodiny. Lenže už dva roky to akosi nevyšlo.
V každej domácnosti to prebieha inak. Ale najkrajšie je na tom, že niektorí nezabudli, čo ich učili, keď boli malé deti a najmä, na dedičstvo, ktoré tu ostalo po našich otcoch a mamách. Je smutné, že my Slováci zabúdame na to, kto sme a kto sú naši predkovia. Dovolili sme, aby sme mali Helloween, Valentína, Santa Clausa. Čo je zlé na našom starom Mikulášovi a čo je zlé na úcte k zosnulým, teda na našich slovenských dušičkách? Prečo si nemôžeme vyznávať lásku každý deň a len čakať na 14. február, keď konečne môžem milovanej osobe kúpiť kvet? Ale najväčšia ,,perla“ dnešnej doby, ktorú som začula v autobuse a vyšla z úst mladej dievčiny bola, že sa veľmi teší na deň Vďakyvzdanie! Kde sme sa to dostali? Ale ani sa jej veľmi nečudujem, nie len ona je zmetená. Veď v televízií v tomto období to dňom vďakyvzdania len tak chrlí.
Poradím vám len jedno milí Slováci. Zobuďte sa a vážte si krásne sviatky a zvyky, ktoré máme. V Amerike nemajú fašiangy, šibačky, stavanie mája a podobné zvyklosti. Preto sa nimi chváľte a nezatracujte tie najvzácnejšie poklady nášho Slovenska!
Tak vám prajem Mikulášskeho- Santa Clausa a krásny štedrý večer alias deň Vďakyvzdania.